moudra:
Svět je jako kniha a ti, kteří necestují,přečtou pouze stránku (Švédkso)
|
||
|
De Bello Gallico - Vojna v Galii (J. Caesar)
Julius Caesar [zväzok c. 50 X 44 De Bello Gallico 6.II-2o preklad do Angl. anne LEA - do Slovenčiny Ventil Ze stánek: ventil.xhaven.net sprostě vykradl Mejra :( Keďže som sa dostal až tak ďaleko, bolo by na mieste opísať zvyky Germánov a Galov a ako sa medzi sebou títo ľudia líšia. V celej Galii, nielen v rôznych kmeňoch a regiónoch, ale dokonca aj v rodinách sa vyskytujú politické strany. Autorita vodcov týchto strán je vysoko uznávaná, spolu s mocou rozhodovať. Práve k nim bežní ľudia chodia so všetkými svojimi spormi a prosbami s očakávaním rady. Zdá sa, že takéto zriadenie je tu už od dávnych vekov. Je to práve kvôli týmto vodcom, že nikto nepotrebuje pomoc a ochranu proti niekomu silnejšiemu. Ani jeden vodca by nedovolil aby jeho ľudia boli akokoľvek utláčaní. Ak sa tak stane, stratí u ľudí všetku autoritu. Toto je pravidlom v celej Galii, pretože Galia celá j rozdelená na dve strany.
Keď Caesar prišiel do Galie, vodcovia jednej strany boli Aedui a na strane druhej stáli Sequani. Sequani mali menšiu moc a Aediu boli už od dávna silnejší a ich "klientela" bola oveľa väčšia. Sequani sa neskôr spojili s Germánmi ktorí im prisľúbili pomoc za cenu veľkých obetí. V sjutočnosti bolo vybojovaných mnoho bitiek pri ktorých bola vyvraždená väčšina šľachty Aedui-ov a veľká časť ľudu prešla pod správu Sequaniov. Deti Aeduiov slúžili ako záruka, že proti Sequanom nebudú v budúcnosti nič podnikať. Tento slub museli slúbiť verejne. Potom Sequani silou zabrali susendé územia a vyhlásili absolútne právo po celej Galii (tzn. boli jedinými pol. vodcami). Táto skutočnosť dohnala Diviciata k tomu, aby požiadal Rímsky senát o pomoc. Nakoniec sa ale vrátil bez toho, aby vec vyriešili. Po príchode Cézara sa situácia zmenila. Rukojemníci z radov Aeduiov sa vrátili a veci sa vrátili do starých koľají, pričom vytvoril Cézar nové príležitosti. Aeduiovia, ktorí boli naklonení Cézarovi videli v tomto zriadení oveľa väčšie šance na rovnoprávnosť. Nakoniec kvôli hrdosti a sebeistote Aeduiov sa Sequani vzadli práva vládnuť. Na ich miesto nastúpili Rémovia. Váženosťou sa rovnali Cézarovi, ale cez to všetko boli vládnucou kastou Aeduiovia. Sequani ako takí sa už nemohli kvôli starým prehreškom stať vládnuci tak prešli pod klientelu Rémov. Zriadenie potom bolo nasledovné: Na prvom mieste boli Aedui a na druhom boli Rémovia ktorí si dobre strážii Sequanov. Iba 2 spoločnské triedy v celej Galii majú vyššie úpstavenie. Obyčajní ľudia žijú v takmer otrockých podmienkach a sami sa nič neodvážia. Taktiež nemajú právo účastniť sa na zhromaždeniach.Mnoho z nich sa pod tiahou dlhou, vysokých daní alebo nespravodlivosti dáva do služieb šlachty. V tomto stave má nad nimi šlachta moc asi ako pán nad otrokom. Tieto dve šlachtické triedy sú za prvé Druidi a za druhé bojovníci s koňmi. Druidi dohliadajú na veci duchovné a zároveň všetky tieto záležitosti aj interpretujú. Zaoberajú sa verejnými ale aj súkromnými obeťami. Druidi dú vysoko ctení a mnoho mladých mužov si k nim chodí po radu. Tí istí Druidi rozhodujú aj o veciach práva. Keď sa stala vražda, iný zločin, alebo sa jedná o veci pohraničné. stanovia Druidi kompenzáciu alebo trest. Ak sa jedinec, ale dokonca aj verejnosť odmietne podriadiť rozhodnutiu, bude vylúčený z obradu obetovania. Toto je jeden z najsilneších trestov. Tí, na ktorých sa valí tento trest, sú považovaní za bezbožných a majú zamedzený prístup ku všetkému. Všetci sa im vyhýbajú v konverzácii, dokonca sa vyhýbajú aj stretnutiam s tymito ľuďmi. Nikto ich neprijme a z dôvodu strachu z morálnej infekcie im už nikdy autority nepridelia práva, ani sa im nepriznáva česť. Jeden z Druidov, ten ktorý má najväčšiu autoritu vždy stojí v ich čele. Ak zomrie, na jeho miesto nastupuje ten, čo spomedzi ostatných Druidov vyniká. Ak je takých viac, Druidi si ho zvolia alebo o pozíciu súťažia. Niekedy aj zbraňami. Jeden deň v roku sa Druidi schádzajú na jednom svätom mieste, ktoré považujú za stred Galie (poblíž Chartres, Francúzko). Na toto miesto potom všetci prichádzajú so svojimi starosťami a Druidi prednášajú svoje riešenia a rozhodnutia. Všeobecne sa verí, že Drudské učenia vzniklo v Británii a neskôr odtial prišlo do Galie. Teraz tí ktorí sa chcú učiť jeho podstate, odchádzajú do Británie aby sa učili. Druidi sú oslobodení od účasti na vojnách a neplatia žiadne dane. Nevzťahuje sa na nich vojenská služba a neúčastnia sa žiadneho procesu (žaloba). Tieto výhody sú natoľko lákavé, že mnoho mládencov sa dobrovoľne hlási an túto cestu. Iných posielajú členovia rodiny a iní príbuzní. Musia sa naspamäť naučiť veľké množstvo veršov a zaúčanie trvá asi 20 rokov. Tieto vedomosti však nikdy nezveria písmu, aj keď na zvyšok záležitostí (súkromných aj verejných) využívajú Grécke písmená. Zdá sa že je to z viacerých dôvodov. Druidi nechceli, aby sa bežní ľudia pýšili ich učením a tí čo sa učia nech sa spoliehajú na svoju pamäť. Často sa stáva, že človek sa začne vdelávať viac s pomocou písma a zaneviera na svoju pamäť. Hlavným dôvodom ale bol fakt, že šíria vieru, ktorá hovorí že telo neumiera spolu s dušou. Duša sa po smrti aj so všetkými vedomosťami presunie inam. Ďalej spolu Druidi debatujú o oblohe a jej pohybe, o veľkosti zeme a vesmíru, o princípoch príody a o sile nesmrtelných bohov. Tieto poznatky potom predkladajú svojim žiakom. Druhou triedou sú bojovníci s koňmi. Tí sa zaoberajú nácvikom a zdokonaľovaním boja (pred príchodom Cézara sa bitky odohrávali skoro každý rok - buď sa stiahli alebo sa v nich pokračovalo). Každý z nich sa účastní boja a v ich kaste majú všetci pešiakov a žoldákov, takže mnohí z nich majú svojich ambacti[doslova to znamená "ľudia vyslaný okolo"- muži pod velením]. Samozrejme majú sluhov a silu poznajú ako jedinú istotu. Všetci obyvatelia Galie absolutne oddaní náboženstvu sú. Preto aj keď niekto chorý je či ranený, obete sa bohom priniesť musia. Ľudia sami tak robia, alebo prednosť Druidovi dajú ktorý za nich obeť pripraví. Viera však všeobecná je, že za život ľudský len život ľudský sa obetovať musí, inak bohovia, ktorí nesmteľní sú uspokojení nebudú. Spôsob ten istý sa ale aj vo veciach verejných využíva. Spôsobom iným sú obrovské prútené postavy, ktoré stavajú a ich vnútornosti živými ľuďmi naplnia. Tieto sa potom od spodku zapália a ľudia života sú zbavení ohňom obkolesení. Za obeť primeranú ľudia pochybní považovaní sú. Tí, čo sa na krádeži, či vražde alebo intrigách účastnili pálení boli. Ak však zdroj ľudí týchto vyčerpaný jest, hlboko až tak klesnú, že nevinné osoby trestať začnú. Z bohov najviac Merkúra uctievajú. Hoden predstáv však o ňom majú. Ako otca všeho umenia ho vykresľujú, ako aj patróna ciesta cestovania a mocou najväčšou obstarať peniaze obchodom. Po ňom Apolla, Marsa a Minervu. O týchto majú však predstavy ako ľudia ostatní. Apollo nemoci odháňa, Minerva základom zručností naučí, Jupiter poriadok na nebesiach udrží a Mars vo vojnách nachádza sa. Práve jemu sa aj väčšina koristi obetuje. Ak už Galovia územie vybojované obsadia, všetko živé aj neživé práve jemu spálením obetujú. Často možné je hory vecí na posvätnej pôde vidieť, ale brať či uchovávať korisť vojnovú prísne zakázané je. Ak sa tak stane, trest najvyšší spolu s mučením uplatní sa. Galovia o sebe tvrdia, že od jedného otca (Dis) pochádzajú a že Druidi toto dozvedeli sa a ľudu obyčajnému priniesli.Z dôvodu tohoto čas svoj nie na dni ale na noci počítajú. Narodeniny, mesiace a roky nie ako deň pred nocou, ale deň po noci nsledujúci. V záležitostiach iných ale sa ináč tiež vyznačujú. Zjav otca so synom an verejnosti za hanebný považujú, až do doby keď sa syn schopným pre vojenskú službu stáva.
Muži nad ženami moc takú majú, že určovať život a smrť detí i žien môžu. Ak hlava rodiny významnej umrie, príbuzní sa zídu a ak smrť podozrivou je, vypočúvajú ženu spôsobom otrockým. Ženu mučia a upália ak čo i len malý náznak pochybenia jej sa nájde. Pohreby Galské nákladné a krásne sú. Viera taká jest, že vše čo osobe drahé bolo s ním musí aj po smrti byť, či živé alebo nie. Pred našim príchodom dokonca aj otroci a sluhovia podľa výberu upálení s mŕtvym boli. Kmene tie, čo územie svoje správne riadia, majú pravidlo posvätné. Ak niekto dozvie sa záležitosť verejnú, či od susediacich či iných, obráti sa na Magistráta a nič nesmie ďalej poslať. Stávajú sa totiž veci také, že ľudia neskúsení panike prepadnú a veci unáhlené a extrémne robia. Magistráti mnhoo vecí pred očami verejnosti taja a len to, čo za vhodné uznajú nahlas vyrieknu. O veciach verejných je rozprávať zakázané, s výnimkou koncilu samozrejme. Cézarova prvá invázia Británie Popíšm spôsob, akým Briti bojujú za pomoci vozov. Najprv jazdia dokola na všetky strany, hádžu na nepriateľa oštepy a spôsobujú paniku. Keď sa prepracujú do stredu nepriateľskej kavalérie, zoskočia z vozov a ďalej bojujú ako pešiaci. Medzi tým sa ich "vozovodi" stiahnu dalej, ale dosť blízko na to, aby im mohli prísť na pomoc. Takto vozové jendotky kombinujú pohyblivosť kavalérie a stabilitu pechoty. Častým nácvikom sa tak zdokonalili, že dokážu bez držania oprát zísť prudký svah a nestratiť kontrolu. Vedia zastaviť a otočiť sa na mieste a bežať povedľa záprahu medzi koňmi a rýchlo sa vrátiť do voza. z Cézarovej druhej invázie Británie (54 bc)De Bello Gallico 5.12—17 Vnútrozemie Británie obývajú kmene, ktoré sú tu domáce. Pobrežie však obývajú kmene ktoré sem prišli z Belgae. Skoro všetky kmene, ktoré sa do Británie prisťahovali majú meno podľa územia z ktorého prišli. Už zostali tu a začali obhospodarovať pôdu. Populácia otrova je pomerne početná. Žijú podobne ako Galovia, v domoch postavených vedľa seba s množtvom dobytka. Namiesto peňazí používajú zlaté alebo bronzové mince, prípadne železné prúžky s určitou hmotnosťou. Cín sa nachádza vo vnútrozemí a železo v okrajových častiach, oboje ale v obmedzenom množstve. Dovážajú Bronz. Rovnako ako v Galii je tu množstvo dreva. Okrem Borovíc a Bukov. Veria, že jesť králikov, sliepky a zvlášť husy je zlé, ale aj tak ich chovajú ako domáce zvieratá. Vďaka miernejsším zimám je tu miernejšie podnebie ako v Galii. Ostrov je v tvare trojuholníka, z ktorého jedna strana je otočená na Galiu. Jeden z rohov tejto strany, Cantium (Kent) je situovaný na východ a pristávajú tu skoro všetky lode z Galie, druhý spdnejší je otočený na Juh. Dĺžka tejto strany je asi 500 míľ. Druhá strana smeruje na Hispaniu a zapadajúce slnko - týmto smerom je Hibernia (Írsko), ktoré má byť polovičnej veľkosti ako Británia. Je asi tak ďaleko ako Británia od Galie. V polovici cesty je ostrov Mona (Isle of Man, Anglesey). Pár menších ostrovov je vraj poblíž Británie, pričom na nich vraj v strede zimy temnota trvá 30 dní. Toto sme al enemohli potvrdiť, ale meraním vodnými hodinami sme zistili, že v Británii trvá deň citelne dlhšie ako na kontitnente. Domorodci tvrdia, že táto strana má okolo 700 míľ. Tretia strana je otočená na Sever, ale oproti nie je žiadna pevnina. Uhol tejto strany je tak otočený, že ukazuje na Germániu, pričom dĺžka tejto strany je asi 800 míľ. Z toho vyplýva, že obvod celého ostrova je asi 2000 míľ. Všetky kmene na pobreží sú civilizované a len málo sa líšia od Galov, naproti tomu vo vnútrozemí žijú kmene, ktoré vôbec nesejú obilie a žijú iba na mlieku a mäse a chodia oblečení vo zvieracích kožiach. Všetci Briti si ale farbia kožu "Woad"-om (boryt barvířský - Isatis tinctoria), čo ich tváram dodáva modrú farbu a v boji pôsobia veľmi hrozivo. Vlasy nosia dlhé a holia si každý kúsok tela, teda okrem fúzov a hlavy. Desať, alebo dvanásť mužov má spoločné ženy, prevažne je to tak usporiadané v rodine, teda medzi bratmi, synmi a otcami. Ak sa narodí dieťa, patrí do too domu, do ktorého prišla nevesta ako do prvého. Bojovníci na vozoch a jazdci s našou kavalériou a pechotou veľmi tvrdo bojovali, ale nakoniec sa nám ich podarilo zahnať späať do lesov, naše jednotky im boli abolútne nadradené. Niektorí z našich radov sa nedali zadržať a prenasledovali nepriateľa, tých nepriateľ zabil. Neskôr, keď sme boli zaneprázdnení kopaním kopaním zákopov okolo našeho tábora, odrazu sa nepriateľ vynoril z lesov a zaútočili na predné jednotky strážiace tábor. Neboli sme pripravení. Aj keď Cézar poslal dopredu dve kohorty, podarilo sa nepriateľovi vybojovať menšie priestranstvo medzi našimi jednotkami. Boj bol divoký a krutý, nepriateľ sa však bezpečne stiahol späť do lesov napriek tomu, že mu prišli čerstvé posily. Naše jednotky boli absolutne nepripravené na tento spôsob boja. V tento deň, Quintus Liberius Darus (tribún) bol zabitý nepriateľom. Všetci mohli tento boj sledovať, ebo sa odohrával na priestranstve pred táborom. Každému bolo zrejmé, že naše jednotky sú na tento spôsob boja mizerne vybavené. Ich tažká výstroj im nedovolovala prenasledovať prchajúceho nepriateľa ani sa nemohli vzdialiť z ochranej zóny svojich spolubojovníkov. Jazda bola taktiež nepoužitelná. Nepriateľ sa doslova sťahoval po kúskoch, aby oddelil kavalériu od zvyšku armády, potom ich vojaci pozoskakovali z vozov a v náš neprospech ďalej bojovali ako pešiaci. Navyše nás ich vozové jednotky pri ústupe ohrozovali rovnako ako keď útočlili. Navyše Britonci nikdy nebojovali spolu, ale rozosiaty po bojišti v malých skupinkách. Navyše mali v zálohe posily, ktoré mohli ľahko vystriedať svojich vyčerpaných spolubojovníkov. |
OBRÁZEK DNE
ONLINE OBCHOD
Daoine Ceilte
Gromovoj
věnováno Cernunnovi, Vám i Jim |